Kyseliny v kozmetike 

AHA a BHA kyseliny

Slovo "kyselina" môže v mnohých ľuďoch evokovať dojem niečoho zlého, z čoho je možno treba mať aj strach. Mnoho ľudí má názor, že kyseliny "nie sú prirodzené". Možno je to dôsledok školských laboratórnych experimentov :-D 

Ja sa Vám pokúsim priblížiť niektoré kyseliny, ktoré sú často obľúbenou zložkou kozmetických produktov.  Reč bude o jemných kyselinách, ktoré okrem iného podporujú exfoliáciu pleti. Práve tieto kyseliny sa skrývajú za značkami AHA a BHA (alfa-hydroxykyseliny a beta-hydroxykyseliny).
Poďme ale pekne po poriadku.

Vrstvy kože

Najprv si predstavíme základné vrstvy kože:

1. EPIDERMIS (POKOŽKA) => najvrchnejšia vrstva kože zložená z ďalších 5 vrstiev - nás bude zaujímať hlavne STRATUM CORNEUM

2. DERMIS (ZAMŠA) => stredná vrstva, má 2 časti. Jej hlavnou zložkou je väzivo tvorené najmä z kolagénových vlákien, ktoré dodávajú koži pevnosť. Okrem nich tu nachádzame aj vlákna elastické, podieľajúce sa na pružnosti kože.

3. HYPODERMIS (PODKOŽNÉ TKANIVO) => tvorené je najmä väzivom, nachádzame tu tukové bunky, krvné a lymfatické cievy a nervové vlákna.

  

http://orogoldschool.com/wp-content/uploads/2018/11/OROGOLD-Is-Cold-Weather-Harmful-for-Your-Skin-structure-epidermis.jpg

Po tomto krátkom prehľade sa vrátim k už vyššie spomínanej STRATUM CORNEUM. Ide o vrstvu uloženú najpovrchovejšie zo všetkých. Tvoria ju bunky, ktoré sa na povrchu stále odlučujú vo vrtvách. Naša pleť sa regeneruje odspodu nahor (ako to môžete vidieť aj na obrázku vyššie) a tento proces, nazývaný EXFOLIÁCIA, prebieha tak, že vrchná vrstva sa "odroluje", čím vznikne miesto pre novú. Denne sa odlúči zo zdravej kože 6 - 14 g šupín. Zhadzovanie vrstvy kože u nás neprebieha vcelku, čiže keď bunky postupne odumierajú, má to za následok nerovnomerný povrch pleti, ako aj jej zníženú schopnosť odrážať svetlo. Výsledkom je hrubá, farebne nejednotná pleť bez jasu, s rozšírenými pórmi, viditeľnejšími vráskami a pôsobí unaveným dojmom. Proces regenerácie epidermis trvá 28 dní.
Pleti však môžeme s odlupovaním kože pomôcť rôznymi mechanizmami. Medzi najobľúbenejšie patria aplikácie produktov s obsahom AHA a BHA kyselín - chemických látok, ktoré podporujú peeling, čím viditeľne zlepšujú vzhľad pleti a zároveň ju prečisťujú. 

ROZDIEL MEDZI AHA A BHA:

Alfa-hydroxykyseliny sú vo vode rozpustné, pôsobia preto najmä na povrchu kože. Sú ideálnejšie na pleť normálnu až suchú, prípadne poškodenú slnečným žiarením. Majú pozitívny vplyv na redukciu vrások, ktoré vznikajú pôsobením UV lúčov. 

Čo sa týka Beta-hydroxykyselín, tie pôsobia rovnako ako na povrchu kože, tak aj v hlbších vrstvách. Keďže sa rozpúšťajú v tukoch, sú vhodnejšie na normálnu až mastnú pleť, so sklonom k akné, rozšíreným pórom a ďalším nedokonalostiam. Známy je aj ich upokojujúci účinok pleti, čo ich robí vhodnými pre použitie aj na citlivejšiu pleť s tendenciou k začervenaniu, ako aj podráždeniu všeobecne.

Aby bol účinok správny, musia mať AHA a BHA kyseliny správne pH, a to sa pohybuje medzi 3 až 4, čo je o niečo kyslejšie ako je bežné pH kože (u nás je pH medzi 4 a 6).


KYSELINA GLYKOLOVÁ

Rozjasnenie pleti

Kyselina gykolová patrí do rodiny AHA (alfa-hydroxy kyseliny). Je bežnou zložkou v mnohých produktoch starostlivosti o pleť. Chemicky ide o malú molekulu, čo znamená, že keď ju nanesiete na pokožku, dokáže prenikať dosť ľahko až pod epidermu, kde viaže vodu, bunky sú akoby "nafúknuté" a znižuje sa tak hĺbka vrások. 

Jej hlavnou funkciou je exfoliácia ("odlepenie") odumretých buniek. Rozpúšťa mazové "lepidlo", ktoré viaže odumreté bunky k povrchu pleti a nové pleťové bunky, ktoré sa nachádzajú pod nimi, sa tak dostanú na povrch a môžu "zažiariť". Takýmto spôsobom dochádza k rozjasneniu pleti. 

Akné

Okrem rozjasnenia sa kyselina glykolová využíva aj pri problematickej pleti so sklonom k akné. Keďže ide o kyselinu, dokáže znižovať pH pleti, čím znemožňuje prežívanie baktérií, a tak sa na tvári udrží menej nečistôt, pleť sa nebude zanášať a navyše jej exfoliačný účinok zabezpečí zmenšenie pórov, ako aj ústup začervenania po vyrážkach. Bunky sa rýchlejšie regenerujú, čiže výsledkom je aj rýchlejšie hojenie poškodenej pleti.

Dôležitá je ochrana pred slnkom!

Na záver by som dodala, že všetky AHA spôsobujú fotosenzitivitu, teda zvýšenú citlivosť na slnečné žiarenie. Preto, ak sa rozhodnete používať produkty s obsahom kyseliny glykolovej, je veľmi dôležité používať aj ochranu pred slnkom, s SPF minimálne 30 a viac.  

KYSELINA MLIEČNA

Kyselina mliečna je ďalším zástupcom AHA. Jej účinky sú veľmi podobné účinkom kyseliny glykolovej, avšak sú o niečo jemnejšie. Táto kyselina je taktiež chemický exfoliátor, aj preto sa využíva na rozjasnenie a zjemnenie pleti. Vhodná je na suchú, unavenú pleť, pretože zvyšuje jej hydratáciu. 

KYSELINA MANDĽOVÁ

Kyselina mandľová sa získava z horkých mandlí. Podobne ako ďalšie kyseliny, aj ona uvoľňuje väzby medzi odumretými bunkami na povrchu kože. Od iných AHA sa však líši väčšími molekulami, preto sa do kože absorbuje pomalšie. Tým pádom nemá taký rýchly efekt, ako napr. kyselina glykolová, ale aj to môže mať svoje výhody. Vďaka tomu je kyselina mandľová voči pokožke jemnejšia a spôsobuje menšie podráždenie. Jej účinok je rovnomernejši a pomalší, no rozhodne nie horší. Preto sa odporúča používať ju najmä na citlivú pleť. Okrem toho, je čiastočne rozpustná aj v tukoch, to znamená, že ide o kvázi kombináciu AHA aj BHA kyselín.

Kyselina mandľová pomáha najmä pri hyperpigmentácii, pigmentových škvrnách, ako aj nejednotnom tóne pleti. Ide totiž o inhibítor enzýmu, ktorý ovplyvňuje tvorbu melanínu, čo by mohlo vysvetliť jej účinnosť proti pigmentovým škvrnám. 

KYSELINA SALICYLOVÁ

Prienik do pórov + silný exfoliátor

Kyselina salicylová je považovaná za jedného z najväčších nepriateľov akné. Jej účinok vychádza z jej štruktúry, keďže patrí medzi BHA (líši sa naviazaním -OH skupiny na uhlík + nie je rozpustná vo vode, ale v tukoch). Práve táto štruktúra dáva kyseline salicylovej schopnosť preniknúť do pórov pokožky, kde uvoľňuje odumreté kožné bunky a pomáha tak uvoľneniu pórov a čiernych bodiek. Upchaté póry sú výsledkom hromadenia odumretých buniek v póroch a vznikne buď čierna bodka (zafarbenie obsahu póru do tmava vplyvom UV žiarenia) alebo vyrážka (ak odumreté bunky sú dlho uzatvorené v póre a ten sa následne zapáli). Kyselina salicylová teda rozpúšťa maz, ktorý drží odumreté kožné bunky pokope ako lepidlo a výsledkom je tak žiarivejšia a hladšia pokožka. 

Reguluje množstvo kožného mazu

Kyselina salicylová pomáha mastnej pleti zbaviť sa nadbytočného mazu, dokonca lepšie ako mechanické peelingy, ktoré produkciu mazu dokonca zvyšujú. 

Dôležité však je používať ju max. 2x do týždňa! 

Častejšie používanie pruduktov s obsahom kyseliny salicylovej znova podporuje tvorbu mazu vo zvýšenej miere. 

Protizápalový a antibakteriálny účinok

Tieto vlastnosti síce priamo nezničia baktérie vyvolávajúce akné, ale pomáhajú pri sekundárnych infekciách. Kyselina salicylová totiž patrí do rovnakej triedy látok ako liek aspirín.

Určite mi môžete dať vedieť, ktorú z kyselín máte vy vo svojej skincare rutine a aké máte skúsenosti, prípadne, či rozmýšľate nad zaradením nejakej kyseliny do svojej starostlivosti o pleť.

Ja sa na vás teším pri ďalšom článku tu na blogu, ako aj na mojom účte na Instagrame, kde som oveľa aktívnejšia :-)

https://www.instagram.com/discover.beauty_w_mia/

Majte krásnu nedeľu, s pozdravom Mia :)